19. augusta 2013

Čitateľský denník: Kapitánova dcéra

Celý čitateľský denník je mojím výtvorom. Preto vás prosím, aby ste jeho obsah nekopírovali a nevydávali za svoj. Ďakujem.

Kapitánova dcéra...

1. kapitola (Gardový seržant)
Peter Andrejič Griňov sa narodil ako jediné dieťa (zvyšných osem zomrelo v útlom veku) Andrejovi Petrovičovi Griňovi a jeho manželke Avdoťji Vasilievne J., dcére chudobného šľachtica. Už pred narodenám bol zapísaný do Semionovského pluku ako seržant. Najprv ho učil Saveľjič, pod jeho dozorom už ako dvanásťročný vedel písať a posúdiť poľovníckeho psa. Potom ho mal vyučovať Francúz monsieur ,,musjé" Beaupré. Ten ho však nič poriadne nenaučil, radšej pil a trávil čas so ženami, za čo ho neskôr aj vyhodili. Pred sedemnástym rokom sa Petrov otec rozhodol poslať ho do vojenskej služby, ale nie na miesto seržanta do Petrohradu, lež do Orenburgu slúžiť k otcovmu kamarátovi. Peter tam odchádza, sprevádza ho verný sluha Saveľjič. Po ceste sa zastavili v Simbirsku, aby nakúpili čo treba. Saveľjič vybavoval a Peter ostal v hostinci, kde natrafil na Ivana Ivanoviča Zurina, ten s ním pil, obohral ho v biliarde o 100 rubľov a zobral k Arinuške. Keď sa nakoniec vrátil do hostinca, bol hrozne opitý. Druhý deň ho bolela hlava a navyše musel vyrovnať dlh. Saveľjičovi sa to vôbec nepáčilo, no musel pána (Petra) poslúchnuť. 

2. kapitola (Sprievodca)
Na ceste mal potom Peter zlé svedomie a so Saveľjičom sa pomeril, sľúbil mu, že bez jeho vedomia už neminie ani kopejku. Pohonič aj Saveľjič radili Patrovi, aby sa vrátili, lebo sa blížila chujava (fujavica), a mohlo by ich zaviať. Peter však rozkázal ísť rýchlejšie, takže v tej fujavici uviazli. Našťastie natrafili na chodca, ktorý ich zaviedol do prícestného hostinca. Tam sa  všetci sa zohriali a chodec sa napil na počesť blahorodia Petra. Chodec a hostinský viedli naoko nezmyselný rozhovor, ktorému Peter v tom čase neporozumel, no neskôr sa dovtípil, že reč bola o udalostiach v Jajickom vojsku, kt. bolo porazené v roku 1772. Ráno Saveľjič nechcel platiť o polrubľa viac na vodku chodcovi, tak mu Peter daroval svoj zajačí kožuch. Ďalej cestovali do Orenburgu, kde ich prijal generál (kamarát Petrovho otca) a preložil petra do Belogorskej pevnosti pod velenie kapitána Mironova. Peter tým nebol nadšený, lebo je to v stepi, malá dedinka, zapadákov a on chcel užiť vojenskej voľnosti v meste.

3. kapitola (Pevnosť)
Belogorská pevnosť bola maličká, len brvnovú ohradu mala. Peter šiel rovno za kapitánom, Ivanom Kuzmičom, no doma bola len jeho žena Vasilisa Jegorovna a jednooký vojak Ivan Ignaťjič, kzotý pomáhal starkej (kapitánova žene) rozmotávať nite. Ivan Ignaťjič sa vyzvedal, prečo poslali Petra slúžiť sem, či snáď za trest, lebo majú tu aj jedného vojaka, Alexeja Ivanovyča Švabrina, ktorý sem bol preložený za zabitie človeka v súboji. Vasilisa zavolala kozáckeho poddôstojníka, Maximyča, aby odviedol Petra do prideleného bytu. Druhý deň sa prišiel Švabrin predstaviť Petrovi a hneď sa spriatelili. Rozprával mu o kapitánovej rodine. Išli na obed do kapitánovho domu, po ceste videli kapitána cvičiť invalidov (neviem, prečo, no väčšina vojakov tam bola invalidná - aspoň ich tak nazývali). Vasilisa ho musela opakovane zavolať na obed, aby konečne prišiel. Ten jej tvrdil, že má predsa povinnosť ich cvičiť a ona mu na to, že to je aj tak len naooko, lebo sa do toho nerozumie viacej než ona. Vasilisa sa pýtala Petra na rodinu, a keď zistila, že jeho otec vlastní viac než tristo ľudských duší (čiže má toľko sluhov), bola náramne prekvapená, z akej dobrej rodiny pochádza. Oni sami majú len jednu slúžku, Palašku, a ich dcéra Mária Ivanovna, nemá veľké veno, takže bude rada, keď sa jej podarí vydať za dobrého človeka. Peter skrútil reč na predpokladaný útok Baškircov na pevnosť. Ale kapitán mu odpovedal, že sa neopovážia. Potom sa spýtal Vasilisi, či sa nebojí ostať v pevnosti. Odpoveďou mu bolo, že už si zvykla a navyše je veľmi chrabrá dáma. Naopak, Maša (Mária Ivanovna) je strachopud.

4. kapitola (Súboj)
Peter sa postupne zblížil s Mašou a začalo ho zlostiť, ako sa Švabrin o nej a jej rodine nepekne vyjadruje. Okrem toho, bol povýšený na dôstojníka, ale služba ho nijak neťažila, deň trávil čítaním, cvičil sa v prekladaní a verše skladal. Zložil aj báseň o láske k Maši, ktorú mu Švabrin vysmial a povedal, že namiesto básne jej má dať radšej náušnice, ak chce, aby ku nemu večer prišla. Peter sa rozzúril a vmietol Švabrinovi do tváre, že je klamár, ktorý sa urazil a na súboj ho vyzval. Peter si šiel hľadať sekundanta, požiadal o túto službu Ivana Ignaťjiča, ktrorý nesúhlasil s tým, že bude robiť sekundanta a ani so samotným súbojom, no nakoniec sa dal prehovoriť, aby aspoň nikomu nevyzradil, čo sa chystá. Večer trávil Peter u kapitána ako zvyčajne. Tam sa dohadoval so Švabrinom ohľadom súboja, no Ivan Ignaťjič si myslel, že to je udobrenie a nahlas sa mu potešil, tak ich Vasilisa prinútila pomeriť sa no oni to urobili len naoko. Dohodli sa, že niekoľko dní vyčkajú, kým na nich prestanú dávať pozor. Keď sa potom Peter vrátil do kapitánovho domu, počas rozhovoru s Mašou zistil, že ju Švabrin požiadal o ruku a ona ho odmietla. Hneď na druhý deň sa konal medzi nimi súboj, ktorý skončil Petrovým zranením pod pravým plecom.

5. kapitola (Láska)
Peter stratil vedomie a prebral sa až o päť dní, pačas ktorých sa o neho Maša starala. Vyznal jej svoju lásku a ona mu ju opätovala, preto sa rozhodol napísať domov rodičom, že chce ich požehnanie na sobáš. Celý bol nedočkavý, no v liste, čo mu prišiel ako odpoveď nebolo pekného slova. Otec rázne zamietol tento zväzok, oznámil mu, že žiada o jeho preloženie a pokarhal ho za hlúpe správanie (súboj) i za zranenie. Takisto napísal list aj Saveľjičovi, kde ho karhá zato, že mu nenapísal o synovom správaní, o ktorom sa musel dozvedieť od iných. Peter povedal o rodičovskom rozhodnutí Maši, no zároveň jej navrhol sobáš - matka bude s nimi a otca časom presvedčia. Maša to rázne zamietla, bez požehnania jeho rodičov sa za neho nevydá. Tak Peter upadal na duchu a Maša sa mu vyhýbala.

6. kapitola (Pugačov)
Prišiel tajný list kapitánovi Mironovovi, kde mu je oznámené, že kozák Jemelian Pugačov vyvolal vzburu, takže sa majú pripraviť na útok a urobiť potrebné kroky. Kapitán Mironov chcel poslaš svoju ženu a dcéru do Orenburgu, kde sú kamenné opevnenia, vojaci vycvičení poriadne a mnoho diel. Vasilisa to odmietla, no súhlasila, že Mašu tam pošlú. Keď to dohodli, priviedli z väzenia jedného Baškirca a chystali sa ho mučiť, no len čo ho prvý raz šľahli zistili, že nemá jazyk a nič im nebude môcť povedať, tak ho dali nazad do väzenia. Kapitán sa ešte raz pre istotu opýtal ženy, či nechce odísť aj ona, no dala mu rovnakú odpoveď a vybrala sa chytať Mašu. Večer sa s ňou prišiel Peter rozlúčiť a sľúbil jej, že čokoľvek sa stane, jeho posledná myšlienka bude patriť jej.

7. kapitola (Útok)
Tej noci Peter vôbec nespal a druhý deň ráno chcel ísť Mašu vyprevadiť. Už však bolo neskoro cesta do Orenburgu bola odrezaná buričmi. Onedlho ich napadli a dostali sa do pevnosti. Mironov požehnal Mašu, rozlúčil sa so ženou a poslal ich ukryť sa do domu. Pugačov zasadol do kresla a chcel, aby mu prisahali vernosť (vyhlásil sa za cára). Mironov odmietol, Ivan Ignaťjič odmietol a oboch ich popravili (obesili na šibenici). Peter chcel zopakovať to isté, čo oni, no Saveľjič sa hodil k nohám Pugačova a prosil o jeho život. Pugačov mu dal milosť a kázal mu ruku bozkať svojmu cárovi, Peter to neurobil a Pugačov sa smial, že jeho blahorodie ohlúpelo od radosti. Potom prisahal obyčajný ľud. Z domu vybehla nahá Vasilisa a keď videla, čo porobili s jej mužom veľmi kričala, Pugačov vydal rozkaz, aby s ňou poriadok urobili - jeden kozák jej sekol šabľou do hlavy. Pugačov išiel k popovi domov sa navečerať a ľud za ním.

8.kapitola (Nezvaný hosť)
Peter išiel hľadať Mašu, od Palašky sa dozvedel, že je u popa doma, tak sa tam rýchlo vybral, lebo aj Pugačov tam mal jesť. Spýtal sa popovej ženy, kde je a či je v poriadku. Maša ležala u nich v posteli za priehradkou, ani ho nespoznala, horúčku mala a popova žena ju pred Pugačovom za svoju neter vydávala, aby ju nechal na pokoji. Bola rada, že ju Švabrin neprezradil, lebo on sa s radosťou pridal k Pugačovovi. Peter sa pobral do svojho bytu, ktorý bol vyrabovaný a od Saveľjiča sa dozvedel, že Pugačov je ten chode, ktorému daroval zajačí kožuch. Neskôr si Pugačov dal zavolať Petra a požiadal ho, aby sa pridal k nemu. On mu úprimne povedal, že nemôže a poprosil ho, aby sa mu odvďačil tak, že ho prepustí. Pugačov súhlasil.

9. kapitola (Rozlúčka)
Pugačov povedal Petrovi, aby naskutku odišiel a generálom v Orenburgu odovzdal správu, že sa na nich chystá a bude pre nich lepšie, ak ho privítajú so synovskou láskou. Potom vymenoval Švabrina za veliteľa. Do toho sa vmontoval Saveľjič a prečítal celý zoznam vecí, kt. Pugačovovi kumpáni ukradli Petrovi - chcel to vrátiť. Pugačov sa rozzúril, no nechal to tak. Peter sa ešte narýchlo šiel rozlúčiť s Mašou a popovou ženou, potom sa vydal na odchod. Pugačov mu daroval koňa a ovčí kožuch, čo Saveľjiča potešilo - nenadarmo mu vymenoval všetko, čo bolo ukradnuté, aspoň takéto odškodnenie dostali.

10. kapitola (Obliehanie mesta)
V Orenburgu Peter odovzdal správu generálovi, ktorý vedel, že je zle. Pozval Petra na vojenskú poradu, kde sa nakoniec rozhodlo pre ochrannú taktiku, čiže mali ostať v meste a iba sa brániť, nechceli riskovať otvorené boje na záchranu Belogorskej pevnosti. Peter sa zúčastňoval prestreliek so vzbúrencami, počas jednej mu Maxymič odovzdal odkaz od Maše, že ju drží v zajatí Švabrin a núti ju, aby sa za neho vydala. Peter sa snažil od generála vypýtať vojakov, aby mohol ísť zachrániť Mašu aj Belogorskú pevnosť, no generál to zamietol.

11. kapitola (Vzbúrenecká osada)
Peter spolu so Saveľjičom sa vybrali do Belogorskej pevnosti. Cesta viedla popri Berdskej osade, kde sa zdržiaval Pugačov, tam ich aj hliadka zaviedla. Peter sa Pugačovovi posťažoval, čo robí Švabrin za jeho chrbtom, čo Pugačova veľmi rozhnevalo a rozhodol, že pôjde do pevnosti s ním. Rozprávali sa aj o stave v Orenurgu. Peter tvrdil, že všetko je v poriadku, no Pugačov aj tak vedel, že klame, lebo od dezertéri hovorili, že je tam hlad a mor. Pugačovovi radcovia neboli Petrom nadšení, radšej by boli, keby ho mohli zavrieť do väzenie, ale to Pugačov nedovolil.

12. kapitola (Sirota)
Prišli do Belogorskej pevnosti, kde sa Peugačov hneď vybral do kapitánovho domu, teraz Švabrinovho, a pýtal sa na dievča, ktoré tam drží. Švabrin vyhlásil, že je to jeho žena a už tri dni blúzni, no Pugačov sa nedal odradiť a so sebou tam aj Petra vzal. Maša potvrdila Pugačovove podozrenie, že nie je Švabrinova žena a nikdy sa za neho ani nevydá. Švabrin preto prezradil, že nie je popova neter, ale dcéra bývalého kapitána. Peter sa jej zastal, hovoril, že ak by to boli vedeli Pugačovovi kumpáni úbohej sirote by nik nepomohol. Pugačov to uznal a dokonca im obom dovolil aj odísť.

13. kapitola (Väzenie)
Peter, Maša a Saveľjič odišli, no po ceste ich zastavili husárske jednotky, lebo pohonič ho nazval cárovým kmotrom (vtedy vládca cárovná, Pugačov bol samozvaný cár). Petra chceli zavrieť a Mašu priviesť k veliteľovi. Peter sa vykrútil strážmajstrovi, ktorý ho mal zatvoriť a vybehol za veliteľom, v kt. spoznal Ivana Ivanyča Zurina. Ten bol veľmi prekvapený, že Petra spájajú s Pugačovom. Peter mu všetko vysvetlil a Zurin mu veril. Povedal mu tiež, že sa chystá s Mašou oženiť. Zurin mu však poradil, aby ju radšej domov k svojim rodičom a on ostal v cárovninom vojsku. Tak sa teda stalo. Maša sprevádzaná Saveľjičom odcestovala k Petrovým rodičom, ktorí si ju veľmi obľúbili a odsúhlasili sobáš. Vojna sa pomaly končila, Pugačov bol uväznený. Petra však niekto obvinil, že sa sním spolčil, a preto dostal Zurin príkaz poslať Petra pod eskortou do Kazane pred Vyšetrovaciu komisiu.

14. kapitola (Súd)
V Kazani Petra vypočúvali, no príliš mu neverili, lebo nepovedal všetko, nechcel do vypočúvania zatiahnuť aj Mašu. Dozvedel sa, že ho udal Švabrin a po prvom vypočúvaní, ho už nechali v cele. Nešťastný chýr sa do Petrovho domova. Matka bola zúfala, otec sklamaný, hoci cárovná namiesto popravy nariadila vyhnanstvo na Sibíri, a Maša tušila, prečo ho neprepustili. Vybrala sa teda do Sofie prosiť cárovnú o milosť. Druhý deň, ako tam bola išla ráno na prechádzku a stretla vysokopostavenú dámu od dvora - tej povedala všetko, čo sa stalo, aj to, prečo Griňov nemohol či nechcel povedať posledné udalosti, aby ju do toho nezatiahol. Dáma sľúbila, že sa u cárovnej za ňu prihovorí a odovzdá jej list od Maše. Krátko neskôr k sebe cárovná Mašu pozvala a ona v nej poznala tú dámu z prechádzky, okrem prepustenie Petra Griňova jej sľúbila aj veno.

Poznámka vydavateľa: Toto je koniec zápiskov Petra Andrejeviča Griňov, ktorý bol roku 1774 prepustený a oženil sa s Mariou Ivanovnou Mironovovou. Ich potomstvo doteraz žije, zápisky na spracovanie priniesol jeden z jeho vnukov, keď sa dopočul o spracovávaní tejto témy.

literárny druh: epika
literárny žáner: historická novela
látka: Povstanie J. Pugačova
téma: Boj ľudu za slobodu v Rusku.
idea: Láska a spravodlivosť

motívy: lásky, vernosti,
priestor: Belogorská pevnosť, Orenburg, Petrov domov, Kazaň a Sofia
čas: 70. roky 18. storočia (1773-1775)

postavy:
Andrej Petrovič Griňov - šľachtic (bojar), vážený človek, Petrov otec
Avdoťja Vasilievna - Petrova matka, starostlivá a láskavá
Peter Andrejič Griňov - je jednou z hl. postáv knihy, ktorá je písaná formou jeho zážitkov, šľachtický syn, občas je nerozvážny, no má zmysel pre česť a povinnosť, je zamilovaný do Marie Ivanovny
Saveľjič - Petrov sluha, je verný, spravodlivý a Petrovi chce len to najlepšie
Jemeľjan Pugačov - vodca povstania, zobrazený je ako spravodlivý zástanca ľudu
Ivan Kuzmič - veliteľ Belogorskej pevnosti, otec Maše, je to statočný, jednoduchý človek
Vasilisa Jegorovna - kapitánova manželka, spravovala pevnosť i dom, k Petrovi sa správa ako k synovi
Mária Ivanovna - kapitánova dcéra, plachá, mierna a dobrosrdečná, je zaľúbená do Petra
Švabrin - posmeškár, nepríjemný, hrubý; žiarli na Petra a chce ho zničiť
Palaška - šlúžka
Katarína II. - vtedajšia cisárovná, ktoré je v knihe zobrazená zidealizovane

kompozícia: chronologická a reťazová, štrnásť kapitol
expozícia: oboznámie s Petrom a jeho rodinou, Petrov odchod do vojenskej služby
kolízia: súboj medzi Petrom a Švabrinom, zamilovanie Petra a Maše
kríza: útok na pevnosť, záchrana Maše
peripetia: uväznenie Petra (novela nemá zvrat, ale naša profesorka, že ak ho tam vidíme a dokážemi si ho aj obhájiť, tak ho môžeme určiť - končila sa vojna, rodičia pristali na sobáš, očakávalo by sa, že Peter sa vráti, ožení sa s Mašou a budú žiť šťastne až do smrti → namiesto toho ho uväznia)
katastrofa: prepustenie Petra z väzenia

konflikt: ľud vs. šľachta (v tomto povstaní šlo o zrušenie šľachtického stavu - na konci to o tom hovorí Petrov otec: "nechápe, prečo by sa šľachtic postavil na stranu, kt. chce zrušiť tento stav"
rozprávač: priamy => je účastníkom deja, rozprávanie je v 1. os. sg

10 komentárov:

  1. Toto som čítala v prvom ročníku a veľmi sa mi to páčilo :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Súhlasím, že toto bolo vážne fajn povinné čítanie, vďaka tej stručnosti najmä.:D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ehm, počkať, to som nečítala v tomto článku názor na to... tak bez súhlasím a úplne super zhrnutie ako vždy.:]

      Odstrániť
  3. Zase a znovu- klobúk dole, že sa ti to chce všetko vypisovať. :) A som zvedavá na Otca Goriota. :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Super, já jsem si čtenářské deníky vždycky stahovala z internetu, nebo jsem si je nedělala vůbec :D Jsem holt prostě líná duše, ale maturovala jsem s plným počtem bodů :D

    Každopádně, kromě dokonalého výpisu by se mi docela líbilo, kdyby jsi ke knížce dopsala ještě ve zkratce tvůj názor. Na GR mi někdy něco přeskočí, něco si nestihnu přečíst a tohle je... docela syrový. Pěkný, ale neřekne to nic o tom, jestli se ti knížka líbila, nebo vůbec ne.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pravda. Názor som písala len na GR, ale máš pravdu, chýba to tam. V ďalšom článku som to už napravila. ;)

      PS: Ďakujem za pripomienku.

      Odstrániť
  5. ahoj,chcela by som ta poprosit,ci nahodou nemas Kapitanovu dceru esej...hrozne moc prosim,potrebujem to do skoly na stredu,vei by mi to pomohlo dakujem.

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem, že komentuješ. Ak by to bolo možné, prosím nekomentuj ako Anonym, lebo potom sa medzi komentármi strácam. :)